Ako Kaško varil zázračný čaj

Vypočujte si celý príbeh.

Maxík a Majka sa jedného rána zobudili s nosmi červenými ako klauni, s očami, ktoré nevedeli ani otvoriť a po čele im tiekli kvapky potu. Jednoducho boli chorí. Keď ich Kaško zbadal, veľmi posmutnel. Naplánoval si s kamarátmi fantastickú hru. 

„Ja sa len tak nevzdám,“ povedal si Kaško, „idem kamarátom uvariť nejaký zdravý čaj. A nielen zdravý, ale aj zázračný. Ale ako sa varí?“ Kaško dumal a hútal, ale spomenúť si nevedel.

V krajine Haravara rastie veľa liečivých rastlín, je tu veľa miest, kde sa dajú tieto bylinky natrhať. Tiež je tu veľa sadov, kde sa pestuje ovocie a zelenina. Haravara je jednoducho zdravá krajinka. Natrhať je jedna vec. Uvariť zdravý čaj zasa druhá.

„Možno mám recept v nejakom vrecku,“ prehľadal všetkých 36 vreciek a… NIČ. Po chvíli mu však zasvietili od radosti oči.

„Pradedo Atanáz! Ten mal dobrý recept,“ spomenul si konečne Kaško, „Kamoši, počkajte ma tu. Hneď sa vrátim a zahráme sa.“

Kaško si dal na hlavu klobúk, ako nosil Indiana Jones a vyrazil.

Pradedo Atanáz žil pre 400 rokmi v kláštore v dedinke Jasov. Kaško mohol cestovať autobusom, ale musel sa ponáhľať, tak použil premiestňovaciu bylinku. Zobral si len jednu a za pár sekúnd bol na mieste.

„Kláštor je stále nádherný,“ zavzdychal Kaško a dal sa do hľadania. Najprv preskúmal fontánku pred kláštorom. Potom prelietaval okolo nádherných sôch v kostole, ktoré vyzerali, akoby sa už-už mali pohnúť a anjeli zas vyzerali, že roztiahnu krídla a vyletia k prekrásne maľovanému stropu. 

„Aaaaaaa, tam je recept!“ Kaško vyletel hore k freskám maľbám na strope. 

Zbadal tam niekoľko nápisov. No recept žiaden.

„Barok milujem, najmä tých bacuľatých anjelikov a svalnatých svätých. V celej krajine Haravara nenájdete krajších,“ rozplýval sa sám pred sebou Kaško.

Zašiel do každej izbičky v obrovskom kláštore. Nič. Recept nevedel nájsť.

„Skúsim ešte knižnicu,“ hundral si sám pre seba. 

Prešiel cez štyri steny a bol v krásnej miestnosti plnej starých kníh. Z vnútorného vrecka vybral bylinku rýchločítača obyčajného a pustil sa do práce. Prelistoval a prečítal všetky knihy na policiach. S rýchločítačom to išlo úžasne šikovne. Ale recept na liečivý čaj žiaden.

„No, je jasné, že budem potrebovať liečivé bylinky.“

Krajina Haravara je plná lúk, kde sa dá len tak prechádzať a ležať a voňať tú krásnu bylinkovo-kvetinovú vôňu. Tam by liečivé bylinky isto našiel. Ale na to teraz nemal čas. 

„Bylinky sú predsa aj v kláštornej záhrade,“ spomenul si Kaško, „možno tam bude aj recept.“ 

Prešiel celú kláštornú záhradu. Objavil zaujímavé stromy, byliny, kríky, ale recept nie.

Vtom mu to došlo. Pradedko s pratetou a všetci ľudia z Jasova, ale aj tí, ktorí tu prišli, si zapisovali tajné veci na steny jaskyne. Tá je len pár krokov od kláštora. 

Kaško sa rozbehol do jaskyne. Prelietaval od steny k stene, od previsu po skalný výrastok a čítal si jaskynné nápisy. Boli v rôznych jazykoch, ale recept ani jeden. 

„Popozerám sa ešte okolo tých krásnych stĺpov,“ pomyslel si Kaško, vidiac ich nevšednú krásu. 

Jedni rastú zdola, jedni zhora. Niektoré len tak ležia na zemi. Niektoré vyzerajú ako trpaslíci alebo ako krídla anjelov z kláštora. Našiel množstvo nápisov, ale ani jeden, čo by sa aspoň podobal na recept. 

„Musím trochu porozmýšľať.“ 

Ľahol si na ležadlá v jednej z jaskynných siení. Tam sa chodia liečiť ľudia, ktorým sa zle dýcha. Teraz tam ležal Kaško, dýchal pomaličky a rozmýšľal, kde by ešte mohol recept nájsť. 

„Ten zázračný recept. Kde, kde, kde...“ 

Spomenul si, že v jaskyni si ukrývali ľudia poklady na jednom mieste. Odbehol si do kláštora po krompáč a začal kopať. Trochu sa naľakal starých kostí z pravekých zvierat, ktoré sa objavili, ale kopal ďalej. Bola to poriadne ťažká robota a vedel, že kopať, lámať ani inak zasahovať do jaskyne sa nesmie. Súrne však potreboval vyliečiť kamarátov a tiež vedel, že jeho bylina ránhojiča neobyčajného zacelí aj rany v jaskyni, keď ním potrie steny. Z usilovného a krvopotného kopania sa mu však krompáč náhle zlomil.

Kým Kaško rozmýšľal, čo ďalej, začul zvony z kláštora. Údery zvona mu pripomenuli kováčsku nákovu. 

„Jasné, ide sa do Medzeva! Ten je len pár kilometrov od Jasova.“ 

V Medzeve Kaško pristál na nádvorí nádherného domu. Zaklopal. „Moment, hneď sa vám venujem, vojdite zatiaľ do domu,“ ozvalo sa.

Kaško vošiel dnu a bol úplne fascinovaný. Dom bol plný starých fotoaparátov, kamier, fotiek. Spomenul si na tetu Améliu, ktorá robila pred sto rokmi modelku.

„Tu je!“ objavil Kaško svoju tetu na jednej z fotografií. Vtom sa v dome objavil usmievavý pán. 

„Prišli ste do múzea?“

„Chcem sa opýtať, či ten hámor ešte funguje.“

„Hámor je úplne opravený. Pozrite, tu púšťame vodu, tá roztočí toto veľké koleso. Na koleso je pripevnený tento bláznivý mechanizmus a ten rozhýbe obrovské kladivo. Tu si môžete ukuť tie najlepšie krompáče, motyky, rýle,“ vysvetlil Kaškovi ujo sprievodca, keď pochopil, aká nehoda sa mu prihodila. 

Kaško sa postavil k hámru, ktorý stál na dvore toho krásneho domu, v ohni dobiela rozžeravil odlomené kusy krompáča. Usmievavý pán spustil vodu, kolesá sa začali otáčať a pomocou obrovitánskeho kladiva Kaško naozaj skul odlomené časti dokopy. 

Po chvíli mal Kaško nový krompáč. 

„Keď už mám opravené náradie, tak snáď na mňa poklad v Jasove chvíľu počká,“ pomyslel si slastne Kaško, „dal by som si dobrý koláčik a nejakú domácu limonádu.“

Ako tak prechádzal Medzevom, zacítil vôňu čerstvých koláčikov. Vošiel dovnútra a ocitol sa v inom svete. Všade na stenách boli bláznivé obrazy, okolo šialené sochy, stoličky, stoly, v ktorých je ukryté prekvapenie. Dokonca tam našiel krásne kreslo, ktoré by mohol pokojne používať kráľ krajiny Haravara.

„Dáte si niečo?“ opýtal sa Kaška veselý chlapík, ktorý všetky tie krásne veci vyrobil, namaľoval, vyrezal, polepil. Volal sa Helmut. „Dnes máme vynikajúci čaj. Podľa starého stromového receptu,“ pochválil sa Helmut Kaškovi.

„Stromového receptu?“ nechápal Kaško.

„Našiel som ho v Jasove v starom strome,“ ukázal recept Kaškovi.

„Ale veď to je on! Recept pradeda Atanáza! Prepáč, Helmut, môžeš mi zbaliť tie koláčiky a pridať ešte štyri pre mojich kamarátov? Ja si zatiaľ opíšem tento recept.“

„Ako chceš,“ kývol Helmut rukou a išiel variť voňavú horúcu čokoládu.

Kaško prepísal recept a letel za kamarátmi.

Doma uvaril čaj. Maxík s Majkou sa hneď vyliečili a na druhý deň ich vzal na výlet do Jasova a do Medzeva teraz ale neleteli, ale cestovali autobusom.

Nechce sa Vám čítať?  Pustite si nahrávku

Spoznajte čarovné miesta z príbehu

Rozprávkové novinky

Chcete byť vždy v strehu a vedieť o každej akcii vo vašom okolí či získať aktuálny tip na skvelý výlet? Nechajte nám svoj email a nič podstatné zo sveta Haravara vám neujde.
Košice Región Turizmus,
Hlavná 48,
040 01 Košice, Slovakia